MS 2012 v ľadovom hokeji - Striebro nad zlato...

Muži a ženy, starci a deti, robotníci a právnici, kresťania a ateisti ... celá Bratislava žila príchodom „strieborných“ hokejistov z Helsínk. Hráči prileteli okolo druhej popoludní a na letisku ich čakalo „len“ niekoľko stoviek. Najprv z lietadla vystúpil kapitán Chára, potom nasledovali aj ostatní hráči za mohutného skandovania „Ďakujeme!“. No to bolo nič oproti tomu, čo sa dialo v meste.

V celom meste boli tisícky fanúšikov. Pri letisku sa k policajnej kolóne a autobusu s hráčmi pripojilo niekoľko áut a štvorkoliek s vlajkami. Polícia však nemala pochopenie pre fanúšikov a pred mestom ich odstavila. No v oslavách sa pokračovalo. Na nadjazdoch, na mostoch, na strechách, na chodníkoch, pri diaľnici .... fanúšikovia odetí v bielej, modrej a červenej boli všade.

Hráči prechádzali mestom otvoreným autobusom a tak si s fanúšikmi mohli podať ruky, fanúšikovia si pýtali podpisy, gratulovali alebo obdarovávali hokejistov. V centre mesta, kade prechádzal autobus, boli popri cestách tisíce nadšených fanúšikov. Autobus nakoniec meškal hodinu, kvôli davom fanúšikov. Hokejisti obišli najväčšie nákupné centrá a dostali sa až do centra, na námestie SNP.

Na námestí čakali fanúšikovia od doobedia. Hráči mali prísť o 15:45, no nakoniec to bolo okolo piatej. Fanúšikom nevadil ani dážď a ani meškanie a kričali „nevadí, nevadí ...“. Fanatikov ste mohli vidieť všade. Na strechách, na balkónoch, v oknách, dokonca aj na stromoch alebo na strechách áut. Toľko ľudí nebolo na námestí ani počas revolúcie. Niekoľkým fanúšikov prišlo pred príchodom hráčov nevoľno a na radu prišli lekári. Celkový počet fanúšikov na námestí SNP sa odhaduje na 20 000 až 25 000. Tí pred príchodom spievali hymnu, pieseň „Nech Bože dá“, nechýbali ani pokriky typu „My sme tu doma, my sme tu doma...“ a „kto neskáče nie je majster hop hop hop ...“. Atmosféra bola vynikajúca.

Staručká karosa, ktorá vozila futbalistov aj hokejistov Slovana, mala problémy s priechodom k námestiu. Keď hráči vystúpili, najväčšie ovácie zožali kapitán Zdeno Chára, pán Miroslav Šatan, najlepší brankár na turnaji Ján Láco a dvojica „benjamínkov“ Tatar s Liborom Hudáčkom. Najväčší potlesk však zaznel, keď tréner Láďa Vújtek vystúpil na pódium. Keď už všetci boli na pódiu, fanúšikovia vypustili desiatky balónov. Hráči si spoločne zakričali s fanúšikmi, poďakovali sa a začala „veselica“. Do tanca bolo najmä miláčikom ženským sŕdc Tomášovi Tatarovi a Liborovi Hudáčkovi. Nechýbalo ani šampanské.

Hráči ešte ukázali fanúšikom medaile a striebornú misu z autobusu, spoločne si zaskandovali a vybrali sa domov. No oslavy ešte ani z ďaleka neskončili. Na neďalekú Obchodnú ulicu muselo byť privolaných niekoľko policajných hliadok. Mnoho fanúšikov zablokovali cestu električkám. Tí si nerobili ani ťažkú hlavu s policajnými autami, ktorým tiež zablokovali cestu a všade znelo „Slovenskoooo, Slovenskooo“. Fanúšikovia taktiež rozbili dvere a spätné zrkadlo jednej električke. No množstvo fanúšikov oslavovalo po celom Slovensku oslavovali na námestiach, v krčmách ... Pripájame taktiež ohlasy hráčov na oslavy.

Zdeno Chára: "Všetky privítania podobných rozmerov sú krásne. Je to vysnívaná situácia. Fanúšikovia oceňujú, koľko nás stála táto medaila síl. Museli sme veľmi bojovať, aby sme sa dostali do finále. Tešíme sa, že sme urobili ľuďom veľkú radosť."

Miroslav Šatan: "Je to už deväť rokov, čo som absolvoval podobnú oslavu. Človek vidí na tvárach ľudí veľkú radosť. Je skvelé, že hokej je fenomén, ktorý spája Slovákov dokopy. Pre mňa to už bola štvrtá podobná exkurzia Bratislavou a musím povedať, že sa zlepšujeme."

Ján Laco: "Cesta z letiska bola nekonečná, ale o to krajšia. "

Vladimír Vůjtek: „Ďakujeme. Myslím si, že aj na Morave veľa ľudí držalo palce Slovákom."

Autor: og

Autor: redakce