Pohľad na trnavského fanúšika - Aká je pravda?

Rubrika Blog fanoušků & Groundhopping je určena všem, kteří se chtějí podělit s ostatními návštěvníky našeho portálu o své zážitky z cest za svým klubem, groundhoppingem, a nebo o své názory na dění ve světě fanoušků. Text a fotografie posílejte na info@supporters.cz (Blog fanoušků & Groundhopping).

Trnavskí fanúšikovia – slovné spojenie, ktoré sa veľmi často vyskytuje vo večerných spravodajstvách v jednotlivých komerčných televíziách. Obľúbená téma bulvárnych novinárov s cieľom pošpiniť nielen fanúšikov, ale aj celý klub. Častokrát za každú cenu.

Ich ovplyvňovanie verejnej mienky má za následok, že veľká časť obyvateľov Slovenska, ktorá nechodí na prvoligové zápasy, a už vôbec nie na zápasy bílich andelov, má celkovo skreslený pohľad na ľudí, ktorí dennodenne dýchajú a žijú s klubom, ktorý milujú a s ktorým odmalička vyrastajú.

Články alebo reportáže, ktoré si bežný občan môže či už prečítať alebo pozrieť, bývajú mnohokrát veľmi pútavo spracované. Akčná hudba, davy fanúšikov, nepekné vulgarizmy, odpálená pyrotechnika, vytrhnutá sedačka ležiaca tesne za bránou, či strety s policajnými zložkami. Týmto kŕmia verejnosť už dlhé roky a všetko pozitívne čo trnavský fanúšik za ten dlhý čas urobil, sa jednoducho zmetie pod koberec.

Vynikajúca atmosféra zo zápasov, krásne choreografie, vzrušujúca „pyrošou“, ktorá dodáva zápasu správny náboj, chorály, ktoré nenechajú chladným nikoho kto má aspoň trochu zmysel pre klubizmus a fanúšikovstvo, sú presne tie veci, ktoré by si zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť. Bohužiaľ, asi sa to nepredáva.

Najhoršie je, že nikto z tých ľudí po prečítaní článku, či po reportáži, ktorá Spartakovcov očierňuje, sa aspoň na malý okamih nepozastaví nad tým, kde skutočne stojí pravda. Nezamyslia sa, kto sú naozaj tí ľudia, ktorých videli v reportáži a o ktorých čítajú na titulných stranách rôznych denníkov, kde ich nazývajú kriminálnikmi, chuligánmi a pod.

Možno by boli prekvapení, že medzi nimi sa skrývajú ľudia, ktorých denne stretávajú v škole, v práci, na kultúrnych podujatiach. Možno by boli šokovaní, že medzi nimi sa nájde veľké množstvo žien, detí, starších ľudí. Teda presne tie skupiny fanúšikov, ktoré sa už roky snažia prilákať viaceré slovenské prvoligové kluby, slovenský futbalový zväz, a o ktorých už médiá dávno prehlasujú, že kvôli chuligánom prestali chodiť na futbal.

Pravda je však taká, že na trnavský futbal chodia stále. A to dokonca na rizikové zápasy so Slovanom. Malé deti v doprovode svojich rodičov. Dlhoroční permanentkári, ktorí by mohli písať svoje vlastné životné príbehy, ako chodili na futbal ešte v čase, keď Jozef Adamec strieľal góly najlepším brankárom na svete. Ale aj ženy, dievčatá, ktoré chodia na svoj klub s rovnakým nadšením a láskou, ako každý iný bežný fanúšik Spartaka Trnava.

Každý jeden z nich stojí pri klube v dobrom aj v zlom. Týchto ľudí nezaujíma bulvár, nepotrebujú počuť ako slovenská liga z roka na rok svojou úrovňou upadá. Nie, títo ľudia zasvätili život Spartaku. Sú súčasťou trnavského futbalu a tvoria novú budúcnosť klubu. Je to ich životný štýl. Môžete do nich „kopať“, kriminalizovať, ale jedno im nezoberiete – hrdosť!

Hrdosť na klub, na mesto a predovšetkým na vernosť, ktorou sa už roky prezentujú týždeň, čo týždeň na každom jednom zápase. Duša trnavského fanúšika je hlboká. Jeho srdce je zase veľmi silné. Ak však do nich nenazriete, nikdy si neuvedomíte, čo pre samotný klub znamenajú.

Autor: Blog & Róbert Heteňák